AI nenahradí najlepších IT odborníkov. Zmení však to, za čo budú platení

AI nenahradí najlepších IT odborníkov. Zmení však to, za čo budú platení

17. 08. 2026

Umelá inteligencia dnes dokáže písať kód, navrhovať riešenia či odhaľovať chyby. Pre mnohých je preto prirodzená otázka, či budú programátori a IT špecialisti o desať rokov ešte vôbec potrební.

Luboš Iro, Senior leadership advisor Siemens Healthineers je presvedčený, že profesie v IT nezaniknú. Práca špecialistov sa však výrazne zmení. Ako sám hovorí, „IT odborníci budú potrební aj o desať rokov. IT zostane dobrou kariérou pre ľudí, ktorí sa dokážu posúvať vyššie v hodnotovom reťazci. Menej priestoru bude pre tých, ktorí ostanú pri rutinnom vykonávaní jasne zadaných technických úloh,“.

Luboš Iro, Senior leadership advisor Siemens Healthineers 

AI vie písať kód, no nevie zaň niesť zodpovednosť

Mnohí odborníci hovoria, že AI nenahradí ľudí, ale ľudia, ktorí ju používajú, nahradia tých, ktorí ju nepoužívajú. Podľa Iru je však realita zložitejšia.

Skutočnú hodnotu dnes neurčuje samotné používanie AI, ale schopnosť kriticky posúdiť jej výstupy. Dobrý vývojár využíva umelú inteligenciu ako asistenta pri návrhu riešenia, testovaní alebo analýze kódu. Nestačí však odpoveď jednoducho skopírovať.

„AI často zlyhá nenápadne. Preto je kľúčové vedieť overiť, či navrhnutému riešeniu rozumiem, viem odhadnúť jeho riziká a vysvetliť ho kolegom alebo regulátorovi,“ pokračuje Luboš Iro. Podľa neho sa však končí obdobie, keď na úspešnú kariéru stačilo vedieť dobre programovať.

Čoraz väčšiu hodnotu budú mať ľudia, ktorí rozumejú širším súvislostiam. Potrebné bude systémové myslenie, znalosť konkrétneho odvetvia, schopnosť rozhodovať sa v neistote a kontrolovať výstupy umelej inteligencie.

„Programovanie ostane dôležité, ale bude čoraz viac pripomínať základnú technickú gramotnosť. Hodnota vzniká až tým, čo človek pomocou tejto gramotnosti dokáže vyriešiť,“ dodáva.

Najväčšou konkurenčnou výhodou bude kritické myslenie

Prílišné spoliehanie sa na AI môže mať aj negatívne dôsledky. Ak vývojár prestane samostatne premýšľať, síce pracuje rýchlejšie, no zároveň si pomalšie buduje schopnosť riešiť nové problémy.

„Najnebezpečnejší režim je tichý autopilot, keď človek prestane rozhodovať a iba schvaľuje výstupy. Pri seniorných ľuďoch AI dáva krídla. Pri junioroch môže pri zlom používaní skrátiť potrebnú fázu intelektuálneho trápenia. A tá je pre rast veľmi dôležitá,“ ďalej poznamenáva Iro.

V medicíne nestačí, že algoritmus funguje

V prostredí medicínskych technológií sú nároky ešte vyššie. Nestačí vytvoriť model s vysokou presnosťou. Musí byť bezpečný, spoľahlivý a pripravený na reálne situácie v nemocniciach.

„AI môže navrhnúť algoritmus alebo analyzovať dáta. Stále však potrebujete človeka, ktorý povie: toto je klinicky prijateľné, toto je rizikové, toto môže poškodiť pacienta,“ hovorí Iro.

Aj preto podľa neho rastie význam profesií, ktoré prepájajú vývoj softvéru, medicínu, dátovú vedu, reguláciu a kybernetickú bezpečnosť. Budúcnosť patrí ľuďom, ktorí dokážu prepájať technológie s hlbokým porozumením konkrétnej oblasti.

Budúcnosť patrí tým, ktorí dokážu riešiť zložité problémy

Ak by dnes radil stredoškolákovi, ktorý sa obáva, že AI mu vezme prácu, odporučil by mu budovať si pevné základy.

Matematika, logika, algoritmické myslenie či práca s dátami budú podľa neho dôležité aj o desať rokov. Rovnako ako schopnosť vysvetliť problém vlastnými slovami a pochopiť, prečo riešenie funguje.

„Dobrá kariéra v IT o desať rokov nebude stáť na tom, že človek konkuruje AI v rýchlosti písania kódu. Bude stáť na tom, že vie s AI riešiť ťažšie problémy než predtým,“ uzatvára.

Zdielať článok