Aj dokonale automatizovaná továreň sa môže zlepšovať. Dôkazom je výroba čipsov Pringles, ktorá v spolupráci so spoločnosťou Siemens prešla ďalšou etapou digitálnej transformácie. Vďaka digitálnym dvojčatám, umelej inteligencii a dátovej analytike sa podarilo zvýšiť kapacitu výroby o 10 %, znížiť odpad o 13 % a zároveň zlepšiť energetickú efektívnosť o 7 %.
Výroba potravín patrí medzi odvetvia, kde rozhodujú aj malé odchýlky. Pri produktoch ako Pringles môžu rozdiely v kvalite zemiakov, obsahu škrobu, vlhkosti či ďalších vstupných surovinách ovplyvniť výslednú chuť, textúru aj vzhľad výrobku. Doteraz sa preto výrobcovia vo veľkej miere spoliehali na skúsenosti operátorov a technologických expertov.
Spoločnosť Pringles sa však rozhodla posunúť tento prístup na novú úroveň. Cieľom bolo premeniť už vysoko automatizovaný závod na dátovo riadený podnik, ktorý dokáže predvídať problémy skôr, ako vzniknú, a priebežne optimalizovať výrobu na základe reálnych dát.
Jednou z najväčších výziev pri výrobe Pringles je zabezpečiť stabilnú kvalitu cesta napriek prirodzeným rozdielom vo vstupných surovinách. To, čo kedysi záviselo najmä od skúseností pracovníkov, dnes podporuje digitálne dvojča výrobného procesu.
Sústava senzorov neustále zbiera údaje o teplote, vlhkosti, obsahu proteínov a ďalších parametroch. Tieto informácie spracováva model umelej inteligencie, ktorý v reálnom čase vyhodnocuje optimálne nastavenia receptúry a odporúča úpravy potrebné na zachovanie požadovanej kvality cesta. Výroba tak zostáva stabilná aj pri meniacich sa vlastnostiach surovín.
Výsledkom je menej výrobných prestojov, nižšie straty materiálu a vyššia konzistentnosť finálneho produktu.
Zaujímavé je, že zlepšenie neprišlo vďaka nákupu nových strojov. Pringles dokázal zvýšiť výkon výrobných liniek o 10 percent výlučne prostredníctvom lepšieho využívania dát, simulácií a optimalizácie procesov. Digitálne dvojčatá umožnili detailne analyzovať výrobný proces a identifikovať miesta, kde vznikali zbytočné straty času alebo materiálu.
Podobný prístup je čoraz atraktívnejší aj pre ďalšie výrobné podniky. V období rastúcich nákladov na energie, pracovnú silu a investície predstavuje digitalizácia spôsob, ako zvýšiť efektivitu bez nákladnej výstavby nových kapacít.
Výroba zemiakových čipsov patrí medzi energeticky náročné procesy. Aj preto sa Pringles zameral na využitie umelej inteligencie pri energetickom manažmente. Nasadený systém dokázal znížiť spotrebu energie o 7 percent, čo predstavuje významnú úsporu prevádzkových nákladov aj emisií.
Ďalšou oblasťou bola údržba zariadení. Namiesto pevných servisných intervalov začala továreň využívať prediktívnu údržbu založenú na analýze dát. Systém sleduje stav jednotlivých zariadení a upozorňuje na možné problémy ešte pred vznikom poruchy. To pomáha znižovať neplánované odstávky a predlžovať životnosť výrobných technológií.
Digitálne dvojčatá a umelá inteligencia sú podľa Siemensu len prvým krokom. Pringles postupne buduje takzvané digitálne vlákno (Digital Thread), ktoré prepája údaje z vývoja produktov, výroby, výskumu aj inžinieringu do jedného ekosystému. Cieľom je vytvoriť prostredie, v ktorom budú jednotlivé závody zdieľať dáta, skúsenosti a osvedčené postupy v reálnom čase.
Takýto prístup otvára cestu k priemyselnému metaverzu – digitálnemu prostrediu, kde možno simulovať, testovať a optimalizovať procesy ešte pred ich zavedením do reálnej prevádzky.
„Chcem sa posunúť od umenia výroby potravín k vede o výrobe potravín,“ zhrnul ambíciu projektu riaditeľ závodu Pringles Ronny Matthijs.
Príklad Pringles ukazuje, že budúcnosť výroby nemusí byť len o nových strojoch a väčších továrňach. Čoraz väčšiu hodnotu prinášajú dáta, ich správne prepojenie a schopnosť premieňať ich na konkrétne rozhodnutia, ktoré zvyšujú efektivitu, kvalitu aj udržateľnosť výroby.
Technológie dnes menia nielen priemysel či dopravu, ale čoraz výraznejšie zasahujú aj do sveta kultúry. Najnovším príkladom je spolupráca spoločnosti Siemens a Bavarian State Opera, ktoré sa rozhodli digitalizovať akustiku bavorského Národného divadla v Mníchove.
Automobilový priemysel prechádza veľkou technologickou zmenou. BMW dnes dokáže simulovať správanie áut vo virtuálnom prostredí oveľa rýchlejšie než v minulosti a výraznú úlohu v tom zohrávajú grafické procesory GPU. Tie boli kedysi určené najmä pre videohry, no dnes zrýchľujú vývoj áut, výrobných liniek aj umelej inteligencie.
Šoférovanie v noci môže byť nebezpečné. Platí to najmä na cestách, kde je málo alebo vôbec žiadne pouličné osvetlenie. Napríklad vo vidieckych oblastiach a na horských cestách majú vodiči často problém jasne vidieť zákruty, okraje ciest a výstražné značky. Austrália preto začala testovať svietiace cestné značenie, ktoré by mohlo výrazne zvýšiť bezpečnosť nočnej premávky.
Súťaž Siemens Young Generation Award 2026 opäť ukázala reálny pohľad do budúcnosti priemyslu. Stredoškoláci z celého Slovenska tu totiž prezentujú projekty, ktoré majú potenciál fungovať v praxi už dnes.