Historická budova Národného múzea v Prahe prešla v minulých rokoch zásadnou rekonštrukciou a expozície získali moderný štýl, príťažlivý najmä pre mladšie generácie. Siemens bol pritom.
Text: Siemens
Foto: Siemens, Národní muzeum
Návštevníci prechádzajú expozíciou nazvanou Zázraky evolúcie. V jednom sále zrazu nadobudnú pocit, že sa v modravom svetle ocitli pod hladinou mora. Z videoprojekcie na stane akoby priamo medzi nich plávali morské živočíchy. A všade okolo sú exponáty z podmorskej ríše, nasvietené tak, aby pritiahli pozornosť a súčasne pôsobili dojmom, že sú vo svojom prirodzenom prostredí.
Mimoriadne realisticky pôsobí korálový útes plný pestrofarebných korálov a sasaniek. Je vo veľkej vitríne plnej ľahko tečúcej vody, v ktorej sa hrajú slnečné lúče... Ale nie, žiadna voda tam nie je. Ide o ilúziu vytvorenú brilantne vyladeným osvetlením. „Vo vitríne by bola voda príliš ťažká a historická podlaha by ju neuniesla. Preto tu pomohli premyslene umiestnené svietidlá,“ vysvetľuje Kristýna Schovánková z oddelenia marketingu Národného múzea.
Úplne iná administratívna budova
Osvetlenie expozície Zázraky evolúcie a v ďalších sálach – viac ako dvetisíc svetelných zdrojov vo vitrínach – naprogramoval český Siemens. Nemal na starosti len svetlo, ale aj reguláciu všetkých technických zariadení v budove, vrátane vzduchotechniky, energetických, zabezpečovacích a ďalších systémov.
„Na zabezpečenie administratívnych budov sme zvyknutí, no takto rozsiahle múzeum a jeho expozície, ktoré vyžadujú úplne špecifické osvetlenie, sme zatiaľ nerobili. Už len kvôli vystaveným exponátom to bola naozaj veľmi zaujímavá práca,“ hovorí Vítězslav Růžička zo Siemens Smart Infrastructure.
Práve svetlo hrá v novom pojatí expozícii veľkú rolu. Navrhla ho medzinárodne uznávaná svetelná dizajnérka Pavla Beranová a pracovali na ňom aj ďalší odborníci. Technológie Siemens sa teraz starajú, aby bolo možné každý svetelný zdroj v každej vitríne samostatne ovládať. V základnom nastavení má presne danú intenzitu a farbu. Niektoré exponáty, napríklad minerály, zvýrazňuje špeciálne vybrané ultrafialové svetlo. Osvetlenie sa spravidla rozsvecuje a zhasína automaticky v stanovenom čase, obsluha v riadiacom centre v suteréne múzea len dozerá na to, aby bolo všetko v poriadku.
„Samozrejme, náš systém dokáže oveľa viac – intenzitu každého svetielka dokážeme meniť z dispečerského centra alebo jednoducho bezdrôtovo z tabletu. Autori expozícii tak môžu podľa potreby pozmeniť vizuálnu kompozíciu každej vitríny, zdôrazňovať vybrané detaily v každej scéne a vlastne aj jej náladu a vyznenie. Využiť to môžu aj sprievodcovia. Majú v tablete prednastavené programy osvetlenia, a keď idú s návštevníkmi jednotlivými sálami, môžu si ľahko prepínať výraznejšie osvetlenie na exponáty, o ktorých práve hovoria,“ vysvetľuje V. Růžička. Dokončuje sa aj systém, ktorý vďaka pohybovému senzoru zistí, že k vitríne sa blíži návštevník a prisvieti mu ju.
Zábavná cesta evolúciou
Expozícia Zázraky evolúcie je umiestnená v šiestich sálach a na ploche dvetisíc metrov štvorcových je vystavených 1,5- tisíca unikátnych predmetov. Ide o jednu najmodernejších prírodovedných expozícií v Európe. Pracovníci Národného múzea ju pripravovali päť rokov v spolupráci s biológmi, preparátormi, ale aj umelcami a odborníkmi na informačné technológie. Živočíchy predstavuje v ich prirodzenom prostredí a v pohybe. Jedinečné vzácne historické exponáty dopĺňajú nové vypchaté zvieratá, prípadne ich realistické modely.
Expozícia ukazuje bohatstvo prírodných druhov a súčasne približuje vývojové kroky, ktoré živočíchy prekonali na svojej ceste k osídleniu takmer všetkých kútov našej planéty. Návštevník sa samozrejme sám rozhodne, ako sa zoznámi s expozíciu. Môže si vo výstavných sálach jednoducho všímať zvieratá, ktoré sa mu zapáčia a prečítať si o nich pár informácií. Druhou možnosťou je načerpať celkové posolstvo expozície. Výstava totiž elegantne a zrozumiteľne ukazuje, ako sa rozdielne organizmy prispôsobovali odlišným podmienkam na rôznych miestach zemegule a akými fascinujúcimi evolučnými cestami pri tom prešli. Návštevníkom, ktorí prejavia záujem, sa otvoria aj nové pohľady na existenciu života okolo nás.
Interaktivita je základ popularizácie
Kostru veľryby dopĺňajú nové modely zvierat, vrátane žraloka bieleho, vráskavca malého a tiež najväčší model krakatice obrovskej na svete – visí pod stropom a je dlhý sedemnásť metrov, čo zodpovedá najväčším exemplárom v prírode. Ale sú tu aj exponáty úplne drobné – najmenším je sotva milimetrový roztoč Varroa, ktorý spôsobuje včelie ochorenie varoáza.
Interaktivita je dnes požiadavkou popularizácie v múzeách. Tvorcovia expozície sa snažili predstaviť živočíchy čo najviac v ich prirodzenom prostredí a zdanlivom pohybe. Do toho vstupujú videoprojekcie zo života zvierat a ich nahrané prirodzené zvuky. Pri troške fantázie sa návštevník ocitá akoby v skutočnej prírode, kde nad hniezdiacimi bocianmi prelieta sova, vtáci sa starajú o vajcia a ľadový medveď zvažuje, či skočí na inú kryhu. Návštevníci sa môžu pozrieť do tlamy zväčšenej hlavy zmije, vyskúšajú si, akú silu treba použiť na zatvorenie otvorenej obrej mušle, môžu navádzať mnohonožku úzkymi podzemnými chodbičkami.
„Osemdesiat až deväťdesiat percent exponátov sú reálne, vypchaté zvieratá. Zvyšok sú veľmi presné modely. Časy cestovateľa Emila Holuba, keď objavitelia mohli strieľať exotické zvieratá, sú našťastie za nami. Na nové exponáty sme použili uhynuté zvieratá zo zoologických záhrad zo sveta, preparované tak, aby vyzerali ako živé. Zo starších zbierok sme reštaurovali a vystavili tie najvzácnejšie kusy, napríklad veľkraby japonské z 19. storočia,“ popisuje Ivo Macek, riaditeľ Prírodovedeckého múzea, ktoré ako súčasťou Národného múzea pripravovalo expozíciu Zázraky evolúcie. Dodáva, že pri príprave spolupracovali s deviatimi najlepšími preparátormi zvierat v Európe.
Technológie pre osvetlenie
Pri projektovaní osvetlenia expozícii Národného múzea adaptovali odborníci Siemensu na potreby múzea svoje osvedčené technológie. Pro osvetlení vitrín inštalovali rozvádzače systému Meranie a Regulácia (MaR) s regulátormi pro riadenie osvetlenia DESIGO PXC3. Rozvádzače sú v drvivej väčšine umiestnené v dolnej časti vitrín. Napájané sú z podlahových prípojníc, kde sú zásuvky 230 V a takisto dátové zásuvky siete LAN, ktoré slúžia pre komunikáciu regulátorov pre riadenie osvetlenia PXC3 s nadradeným dispečerským grafickým pracoviskom DESIGO CC.
Pre riadenie svetiel použili dva typy regulátorov. Pre časť vitrín, v ktorých sú osadené len svetlá s komunikačným rozhraním DALI, požili regulátor PXC3.E16A-200A. V druhom variante sa osvedčil regulátor PXC3.E72A-200A, ktorý dokáže pomocou prídavného modulu TXM1.6RL ovládať aj svetlá bez zbernice DALI v režimu on/off.
Každému svetlu priradili pri inštalácii unikátny štítok, v ktorom je zakódované číslo miestnosti, vitrína, kde je umiestnené, označenie zbernice DALI a poradové číslo vo vitríne. Pod týmto kódom vystupuje svetlo v SW regulátoru PXC3 a v dispečerskom pracovisku DESIGO CC. Tu si pracovníci múzea môžu nastaviť intenzitu každého svetla individuálne a takto vytvorenú scénu si uložiť. Štruktúra riadenia dovoľuje pre každú vitrínu vytvoriť až desať ľubovoľných scén, ktoré možno voliť manuálne alebo podľa vopred pripravených časových rozvrhov. Bežný návštevník z toho pochopiteľne sníma len pôsobivé zážitky a nepozná, koľko modernej techniky sa za nimi skrýva.
