V súvislosti s budúcim osudom medzinárodnej vesmírnej stanice ISS sú v hre dva termíny: rok 2025 a rok 2030.
S prvým dátumom prišli Rusi. Na americké sankcie, vyvolané útokom na Ukrajinu, reagovali vyhrážkami odchodu z ISS. Predstava bola jednoduchá – v roku 2025 sa vesmírna stanica rozdelí na dve menšie a Rusi si svoje moduly presunú na inú orbitu. Stanú sa tam základom nového národného komplexu, tak ako bol kedysi Saljut alebo Mir.
Rusi zostávajú. A sú radi
Netrvalo dlho a Rusi pochopili, že ak naplnia svoje vyhrážky, najviac na to doplatia oni samotní. Fyzické rozdelenie stanice je samozrejme technicky možné, no pravdepodobne by to znamenalo koniec ruského programu pilotovaných letov.
ISS bola vybudovaná ako celok a jej časti sú na sebe závislé. Ruské moduly by po oddelení trpeli významným nedostatkom energie, pretože ich napájajú slnečné panely na centrálnom nosníku na „západnej strane“. Dobudovať ruskú stanicu do nového funkčného celku by si vyžiadalo veľa úsilia a času.
Ruský vesmírny program pritom technologicky zaostáva za Američanmi i Číňanmi. Dopravu na ISS zabezpečujú Sojuzmi s dizajnom zo 60. rokov minulého storočia a jediný nový hardvér – modul Nauka – sa im vlani podarilo pripojiť k ISS s pätnásťročným oneskorením. Novú stanicu by aj vzhľadom na medzinárodné sankcie boli schopní vybudovať až ďaleko za rokom 2030. Ruskí kozmonauti by medzitým nemali kam lietať a dlhodobá prestávka by zrejme znamenala aj definitívny koniec pilotovaných letov.
Aj preto Rusi korigovali svoje vyhlásenia. Spoločný výskum na ISS síce ustal, no všetko ostatné, vrátane výmeny posádok, pokračuje a ISS dokonca dostala prezývku „jediné normálne miesto na svete“. Spiatočku zaradil aj šéf vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin. Ruský politik a priateľ prezidenta Putina, ktorý začal svoju kariéru v bojoch separatistického Podnesterska proti Moldavsku, je známy svojimi veľkohubými vyhláseniami. Po vypuknutí vojny na Ukrajine splietal fantázie, že Rusi nasmerujú 500-tonový kolos ISS tak, aby spadol na územie Spojených štátov. Pravdou ale je, že ak v jeho réžii padá k zemi, tak je to ruská kozmonautika.
Západ mieri na Mesiac
Aj bez ruských excesov sa životnosť medzinárodnej vesmírnej stanice ISS blíži ku koncu. Aktuálne sa ráta s jej využívaním do roku 2026, no panuje všeobecná zhoda, že prevádzka sa predĺži do konca roku 2030. K tomuto termínu už beží aj certifikácia hlavných zariadení. Možno ešte potom dôjde k nejakým menším posunom, všetkým je ale jasné, že to nemožno robiť donekonečna. Prvé moduly ISS sa totiž do vesmíru vydali už v roku 1998.
Čo bude potom? So stavbou medzinárodnej stanice novej generácie nerátajú ani Američania. Agentúra NASA mieri na Mesiac a tomuto cieľu podriaďuje všetky plány. Základným prvkom lunárneho programu Artemis bude Gateway, menšia stanica umiestnená na obežnej dráhe okolo Mesiaca. Poslúži ako obytná platforma pre výskumníkov a sklad paliva. Bude tiež prestupnou stanicou pri výsadkoch astronautov na povrch Mesiaca, kde sa v polovici 30. rokov začne stavba trvalej lunárnej základne.
NASA do programu Artemis pribrala aj západných partnerov. Stanica sa bude skladať zo štyroch segmentov – dva dodajú európska agentúra ESA a japonská AXA, Kanada sa tradične zapojí mechanickým manipulátorom, keďže „kanadská ruka“ sa osvedčila už na raketoplánoch a ISS. Stanica poskytne zázemie pre najmenej trojmesačný pobyt posádky. S jej výstavbou za začne v roku 2024 a dokončená by mala byť o päť rokov. Prvé dva základné segmenty vynesie do vesmíru súkromná spoločnosť SpaceX.
Čína + Rusko
Presun k Mesiacu ale neznamená, že zemská orbita spustne. Čína bude mať v roku 2030 v rutinnej prevádzke svoj Nebeský palác 3, trvalo obývanú stanicu s tromi modulmi, ktorú bude obsluhovať Božská loď, kozmická kapsula novej generácie, schopná aj letov na Mesiac.
Rusi pred zánikom ISS zrejme odtiahnu svoje prevádzkyschopné moduly a začnú s ich upgradom na plnohodnotnú stanicu. Ale nie je vylúčené, že sa jednoducho pridajú k Číňanom. Aj keď Ríša stredu napreduje vo vesmíre míľovými krokmi, základy svojej kozmonautiky postavila na ruských technológiách a silný sentiment môže pôsobiť aj v budúcnosti.
Čína už prizvala Rusov k budovaniu stanice na Mesiaci a v roku 2020 spoločne predstavili koncept Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanice ILRS. Ruská sonda pritom naposledy úspešne pristála na Mesiaci v roku 1976, Číňania naopak len nedávno vlastnými technológiami priviezli na Zem lunárne vzorky a vysadili na povrchu dve robotické vozidlá, jedno dokonca ako prví na odvrátenej strane Mesiaca.
Štvorica komerčných projektov
Ani angličtina sa ale z orbity nestratí, naopak zosilnie. NASA síce ISS opúšťa, ale obrátila sa na komerčný sektor, aby sa pustil do stavby súkromných vesmírnych staníc na orbite. Výsledkom sú štyri nádejné projekty.
Agentúra už v roku 2016 vypísala ponuku na využitie „zvyšku“ ISS – amerického modulu Harmony. Prístup získala firma Axion Space, spoluzakladateľom ktorej je Michael Suffredini, bývalý riaditeľ programu ISS v NASA. Komerčný partner chce stanicu budovať od roku 2024 a o dva roky neskôr ráta so stálou prítomnosťou osemčlennej posádky v piatich pridaných moduloch.
Vzniknú aj zbrusu nové komerčné stanice. Agentúra vlani spustila výzvu CLD, pri ktorej chce využiť obchodný model, osvedčený už pri vývoji zásobovacích a pilotovaných lodí. Vybraným projektom poskytne dotáciu na vývoj a po ich uvedení do prevádzky bude časť kapacity využívať pre svoje potreby. Hardvér zostane v majetku firmy a zvyšnú kapacitu môže komerčne využívať – v tomto prípade môže ísť o výskum pre univerzity či súkromné korporácie, ale aj vesmírnu turistiku.
Do vývoja vesmírnej stanice sa zapojilo dvanásť uchádzačov, z ktorých NASA vybrala tri perspektívne. Na projekčné práce získali zatiaľ celkovú dotáciu 400 miliónov dolárov. Ide o tieto projekty: koncept Starlab (Nanoracks, Voyager Space Holding a Lockheed Martin – 160 miliónov), Orbital Reef (Blue Origin, Sierra Space a Boeing – 130 miliónov) a Northrop Grumman (125,6 milióna).
Dva projekty dostanú zelenú
Projekt Orbital Reef ponúka najväčšiu stanicu – poskytne priestor desiatim astronautom a obytnou plochou dosiahne 90 percent ISS. Základný modul vznikne úpravou druhého stupňa rakety New Glenn od spoločnosti Blue Origin. Sierra Space prispeje nafukovacím modulom a nákladným zásobovacím miniraketoplánom Dream Chaser (jeho premiéra sa očakáva v tomto roku). Boeing pridá vedecký modul a pilotovanú loď CST-100 Starliner, ktorá by mala takisto po prvýkrát letieť s posádkou v tomto roku.
Základom stanice Starlab by mal byť nafukovací obytný modul, pripojený k uzlovému modulu. Hermetizovaný priestor dosiahne približne tretinu ISS a na palube budú môcť pracovať štyria astronauti. V prípade potreby bude možné k uzlovému modulu pripojiť ďalšie laboratóriá či iné prvky.
Projekt Northrop Grumman je zatiaľ najmenej známy. Vie sa len toľko, že využije technológie, na ktorých firma momentálne pracuje – nákladnú loď Cygnus alebo prvky z modulu HALO z lunárnej stanice Gateway. Stanica by mala byť pomerne malá, napriek tomu by mala poskytnúť domov pre štyroch astronautov.
Komerčné tímy majú dva roky na dopracovanie svojich projektov. NASA si z nich v roku 2025 vyberie najmenej dva (do súťaže sa zaradí aj Axion Space) a začne ich realizácia, aby bol prechod z ISS čo najplynulejší.
Koniec spolupráce národov
V čase ukončenia činnosti ISS budú kozmické karty rozdané úplne inak ako dnes. Američania sa usadia pri Mesiaci a začnú prípravu stavby stálej lunárnej základne. Na nízkej orbite vznikne úplne nový trh a Amerika sa stane lídrom pilotovaných letov. Vo vesmíre môžu byť v jednom okamihu aj dve desiatky astronautov v amerických skafandroch, či už vedcov, turistov alebo dobyvateľov Mesiaca. Všetko vďaka dávnejšiemu rozhodnutiu stimulovať súkromný sektor. Vznikla silná základňa s inovatívnymi firmami, ktoré sú dnes schopné prevziať iniciatívu – SpaceX, Blue Origin, Sierra Space, Dynetics a ďalšími, ktorým sekundujú tradiční veľkí hráči ako Lockheed Martin, Northrop Grumman či Boeing.
Čína ide svojou cestou, no je viac ako pravdepodobné, že jej kapacity začiatkom 30. rokov nepresiahnu šesť taikonautov na obežnej dráhe. A Rusi? Čas ukáže, či dokážu udržať vlastný pilotovaný program.
Nový obraz vyzerá optimisticky, má však závažnú chybu krásy – až na lunárny program Artemis bude znamenať koniec medzinárodnej spolupráce, ktorá trvala celé tri desaťročia. Výsledky výskumu i pokrok technológií už nebude patriť celému ľudstvu, ale len jednotlivým národom. „Najväčším úspechom ISS nebola technológia, ale spolupráca medzi krajinami,“ povzdychol si Andrej Jonin, člen Ruskej akadémie kozmonautiky, zástanca pokračovania ruskej účasti na medzinárodných vesmírnych programoch. Naučiť spolupracovať národy vo vesmíre bolo hlavný poslaním ISS. Zdá sa, že ešte nedozrel ten správny čas.
Ruská predstava konca ISS – sústava ruských modulov sa odpútala a smeruje na separátnu obežnú dráhu. Snímka je z videa štátnej informačnej agentúry RIA Novosti.
Stanica Axion by mohla vzniknúť okolo dnešného amerického modulu Harmony na ISS.
Projekt Orbital Reef poskytne životný priestor desiatim astronautom a obytnou plochou dosiahne 90 percent ISS.
Koncept Starlab ráta s nafukovací obytný modulom pre štyroch astronautov.
Northrop Grumman chce na svojej stanici využiť technológie osvedčené z iných projektov.
Nebeská palác 3 je najzložitejší čínsky kozmický projekt a životnosť vesmírnej stanice by mala presiahnuť za rok 2030.
Ruská agresia zničila ExoMars
Po ruskej invázii na Ukrajinu bolo existenčnej skúške vystavených viacero medzinárodných projektov. Najviditeľnejšou obeťou je misia ExoMars, ktorá mala byť vlajkovou loďou planetárneho výskumu európskej agentúry ESA a ruského Roskosmosu. Pôvodne mal ruský pristávací modul Kazačok s európskym roverom Rosalind Franklin štartovať 20. septembra a na červenej planéte pristáť v júni budúceho roku. Najunikátnejším prístrojom vozidla by bola vrtná súprava, schopná odoberať vzorky horniny z dvojmetrovej hĺbky a hľadať tam príznaky života. ESA sa štyri dni po vypuknutí vojny na Ukrajine rozhodla spoluprácu s ruským partnerom ukončiť. V programe ExoMars chce pokračovať vo vlastnej réžii, no ani optimisti neočakávajú, že európsky rover sa na Mars dostane skôr ako v roku 2029.
