Keď sa povie príjemné prostredie v budove, väčšina z nás si ako prvé predstaví správnu teplotu, pri ktorej nám nie je príliš teplo ani zima. Teplota však nie je jediná, ktorá rozhoduje o tom, ako sa v priestore cítime. Pavol Praženica, Sales Manager zo Siemens Slovensko v podcaste Z KOMORY priblížil, čo všetko vplýva na naše pohodlie a ako môžeme zlepšiť kvalitu vzduchu v budove.
Nie je jednoduché nastaviť teplotu tak, aby sa v kancelárii cítili dobre všetci. Záleží na veľkosti priestoru, na tom, na čo sa využíva, ale aj na počte ľudí, ktorí sa v ňom nachádzajú.
Teplomer môže ukazovať príjemných 22 °C, no napriek tomu sa v miestnosti nemusíme cítiť dobre. Vplyv na to má vlhkosť, prúdenie vzduchu a aj jeho kvalita.
Sleduje sa preto napríklad množstvo CO₂, ale aj prchavé organické látky, ktoré sa môžu uvoľňovať z nábytku, kobercov, textílií či ďalších materiálov.
Pavol Praženica
Teplota v budove má vplyv aj na spotrebu energie. Zvýšenie teploty o jeden stupeň môže znamenať približne 6% nárast energetických nákladov. Pri väčších budovách tak môže malá zmena nastavenia znamenať značný rozdiel v spotrebe.
Podľa Praženicu je v zime vhodná teplota okolo 22 °C. V lete však nemusí byť v miestnosti rovnako. Ak nie je vysoká vlhkosť, príjemne nám môže byť aj pri 24 °C a viac.
Čo robiť, ak vaša kancelária či iný vnútorný priestor nemá chladenie? Pomôže vám tienenie. Nestačí však žalúzie namontovať a nechať ich potom celý deň v rovnakej polohe. Pretože slnko sa počas dňa posúva, a tým sa mení aj množstvo tepla, ktoré preniká cez okná do miestnosti.
Vo väčších budovách sa preto dá tienenie automaticky nastavovať podľa polohy slnka.
Žalúzie tak majú v lete zabrániť prehrievaniu, ale zároveň musia pustiť dnu dostatok denného svetla. Inak sa môže stať, že ušetríme na chladení, ale začneme viac svietiť.
Kvalita vzduchu môže mať dokonca vplyv aj na to, ako sa dokážeme sústrediť a pracovať. Praženica ako príklad spomenul situáciu zo školy. Svojmu synovi raz požičal merač, pretože ho zaujímalo, akú hodnotu CO₂ počas vyučovania nameria.
Bolo to počas zimy, keď sa trieda príliš nevetrala a okná boli po celý čas zatvorené. Už po približne 25 minútach nameral viac ako 2 500 ppm CO₂.
Pre porovnanie: za dobrú kvalitu vzduchu sa považuje hodnota približne do 800 ppm CO₂. Praženica preto odporúča pravidelne vetrať, a to aj počas zimy.
Podobný problém môže vzniknúť po rekonštrukcii. Nový nábytok môže ešte nejaký čas výrazne voňať. Nie je to však vôňa, ktorú by sme chceli voňať. Z materiálov sa môžu uvoľňovať rôzne látky - ide napríklad o formaldehyd alebo výpary z plastov.
Ak sa ich v miestnosti nahromadí viac, treba vetrať. Tým však zároveň rastie spotreba energie, pretože vzduch, ktorý sme v zime zohriali alebo v lete ochladili, musíme znovu upraviť.
Týka sa to ale aj upratovania. Pri upratovaní sa do vzduchu môžu dostať ďalšie prchavé látky, ktoré treba následne dobre vyvetrať.
Dnes je už bežné, že teplotu či vlhkosť v budove nekontrolujú ľudia, ale používajú sa na to snímače - tie dokážu priebežne sledovať hodnoty. Napríklad, keď koncentrácia CO₂ stúpne, systém môže zvýšiť vetranie.
Podobne sa dá riadiť aj kúrenie, chladenie i tienenie. Budova tak dokáže reagovať na to, čo sa v nej práve deje. Inak sa bude správať ráno, keď je kancelária prázdna a inak, keď je plná ľudí.
Siemens Healthineers v Bratislave otvára nové inovačné centrum, v ktorom slovenské tímy dostanú priestor na vlastné riešenia, ktoré sa môžu neskôr používať v nemocniciach po celom svete.
Umelá inteligencia dnes dokáže písať kód, navrhovať riešenia či odhaľovať chyby. Pre mnohých je preto prirodzená otázka, či budú programátori a IT špecialisti o desať rokov ešte vôbec potrební.
Technológie dnes menia nielen priemysel či dopravu, ale čoraz výraznejšie zasahujú aj do sveta kultúry. Najnovším príkladom je spolupráca spoločnosti Siemens a Bavarian State Opera, ktoré sa rozhodli digitalizovať akustiku bavorského Národného divadla v Mníchove.
Automobilový priemysel prechádza veľkou technologickou zmenou. BMW dnes dokáže simulovať správanie áut vo virtuálnom prostredí oveľa rýchlejšie než v minulosti a výraznú úlohu v tom zohrávajú grafické procesory GPU. Tie boli kedysi určené najmä pre videohry, no dnes zrýchľujú vývoj áut, výrobných liniek aj umelej inteligencie.
