Zmeny v mozgu spojené s Alzheimerovou chorobou sa začínajú roky pred prvými príznakmi. Dnes ich však lekári dokážu pomocou krvných testov a umelej zachytiť skôr.
To, že občas zabudneme na niekoho meno alebo si nepamätáme, kam sme odložili kľúče ešte neznamená, že trpíme Alzheimerovou chorobou. Pri tomto ochorení sa však zmeny v mozgu začínajú oveľa skôr, než si ich človek či jeho okolie všimne. Podstatná je preto včasná diagnostika.
Lekárom v tom dnes pomáhajú krvné testy, pokročilé zobrazovacie metódy, ale aj umelá inteligencia. Umožňujú lepšie sledovať, čo sa v mozgu deje ešte predtým, než sa objavia výraznejšie problémy s pamäťou i orientáciou.
Alzheimerova choroba pritom neovplyvňuje len samotného pacienta, ale aj jeho blízke okolie, ktoré mu postupne pomáha zvládať bežný život. Na Slovensku žije podľa Alzheimer Europe takmer 76-tisíc ľudí s demenciou.
V celej Európskej únii ich je viac ako deväť miliónov a do roku 2050 by ich počet mohol presiahnuť 14,3 milióna.
Ako vysvetľuje Anežka Požgayová, odborníčka na PET/CT a molekulárne zobrazovanie zo spoločnosti Siemens Healthineers: „Pri Alzheimerovej chorobe sme sa dlho sústredili na vonkajšie prejavy ako zabúdanie či stratu orientácie. Z pohľadu modernej medicíny je však dôležité pozerať sa na ochorenie inak, čo sa v mozgu deje ešte predtým, než sú zmeny viditeľné navonok.“
Skoršia diagnostika môže lekárom poskytnúť viac informácií o stave pacienta a pomôcť pri rozhodovaní o ďalšom postupe.
Najnovší vývoj v diagnostike Alzheimerovej choroby dnes smeruje k prepájaniu viacerých zdrojov informácií. Spájaním rôznych typov dát získavajú lekári oveľa komplexnejší obraz o pacientovi.
Jedným z najväčších posunov vo výskume sú krvné biomarkery, ktoré dokážu zachytiť biologické prejavy ochorenia. Výskum sa zameriava na proteíny ako pTau217, ktoré sú schopné signalizovať patologické procesy v mozgu už z jednej vzorky krvi.
„Zobrazovacie metódy, ktoré dnes pri podozrení na Alzheimerovu chorobu bežne využívame, nám poskytujú dva rozdielne pohľady na mozog. MRI zobrazuje jeho štruktúru a pomáha odhaliť alebo vylúčiť iné príčiny, napríklad cievne zmeny alebo nádorové ochorenie. PET vyšetrenie nám naopak umožňuje sledovať konkrétne biologické procesy, ktoré v mozgu prebiehajú,“ hovorí Anežka Požgayová.
AI môže pri Alzheimerovej chorobe pomôcť rýchlejšie spracovať výsledky vyšetrení či zachytiť zmeny, ktoré si vyžadujú pozornosť lekára. Vďaka tomu sa lekári môžu skôr dostať k dôležitým informáciám a lepšie sledovať vývoj ochorenia. AI však nenahrádza lekára, ale slúži ako pomôcka, ktorá mu môže uľahčiť prácu.
Stále však platí, že skoršie odhalenie ochorenia neznamená, že ho vieme úplne zastaviť. Alzheimerova choroba je zložitá a zatiaľ neexistuje liečba, ktorá by ju dokázala vyriešiť.
Siemens Healthineers v Bratislave otvára nové inovačné centrum, v ktorom slovenské tímy dostanú priestor na vlastné riešenia, ktoré sa môžu neskôr používať v nemocniciach po celom svete.
Umelá inteligencia dnes dokáže písať kód, navrhovať riešenia či odhaľovať chyby. Pre mnohých je preto prirodzená otázka, či budú programátori a IT špecialisti o desať rokov ešte vôbec potrební.
Technológie dnes menia nielen priemysel či dopravu, ale čoraz výraznejšie zasahujú aj do sveta kultúry. Najnovším príkladom je spolupráca spoločnosti Siemens a Bavarian State Opera, ktoré sa rozhodli digitalizovať akustiku bavorského Národného divadla v Mníchove.
Automobilový priemysel prechádza veľkou technologickou zmenou. BMW dnes dokáže simulovať správanie áut vo virtuálnom prostredí oveľa rýchlejšie než v minulosti a výraznú úlohu v tom zohrávajú grafické procesory GPU. Tie boli kedysi určené najmä pre videohry, no dnes zrýchľujú vývoj áut, výrobných liniek aj umelej inteligencie.