Hovorí sa, že úspech má veľa otcov, zato neúspech je sirotou. Elektromotor, teda stroj, ktorý premieňa elektrickú energiu na energiu mechanickú, má v histórii zapísaných otcov naozaj veľa. Aj odborníkov zo spoločnosti Siemens. Tiež to je dokladom toho, o aký úspešný vynález ide.
Poznanie základného princípu elektromotora, v ktorom elektrický vodič stále obieha okolo trvalého magnetu, sa pripisuje anglickému fyzikovi Michaelovi Faradayovi. Popísal to v roku 1821, ale nadviazal na poznatky, ktoré pred ním publikovali André-Marie Ampčre a Dominique François Jean Arago. Ako hlavní vynálezcovia, ktorí dokázali skonštruovať prvý skutočný elektromotor, sa uvádzajú dvaja.
Buď ním bol pruský, v Rusku pôsobiaci vynálezca Moritz Hermann Jacobi. Alebo uhorský, na Slovensku narodený kňaz, univerzitný profesor fyziky a vynálezca Štefan Anián Jedlík. Jacobi svoj elektromotor zostavoval v rokoch 1834 až 1838. Jedlíkovi sa to isté podarilo už v rokoch 1827 až 1829. Nie je však celkom jasné, do akej miery svoj návrh tiež realizoval v praxi. Zrejme ho používal iba pri výučbe svojich študentov. Avšak jeho prínos nevyzdvihujú iba Maďari a Slováci, ale zaznamenávajú ho aj svetové historické publikácie. Tie tiež uvádzajú, že Jedlík napríklad päť rokov pred Wernerom von Siemens formuloval zrejme dobre fungujúci princíp dynama, teda „obráteného elektromotora“: dynamo premieňa mechanickú energiu na (jednosmernú) elektrinu. Lenže ani v tomto prípade Jedlík svoj nápad nedotiahol do praktického konca. Na rozdiel od Wernera von Siemense, ktorý premenil svoje myšlienky na svoj pravdepodobne najúspešnejší vynález av jeden z výrobných pilierov firmy Siemens. Siemensova dynama, ktorá používala namiesto trvalých magnetov elektromagnety budené z batérie budiacim vinutím, dokázala oproti svojim predchodcom pri zachovaní rovnakého výkonu znížiť hmotnosť pohonnej jednotky o 85 %, potrebný výkon pohonu približne o 35 % a cenu stroja o 75 %. Za povšimnutie stojí, že keď potom boli niektoré Jedlíkove prístroje vystavené na Svetovej výstave vo Viedni v roku 1873, získal tam Štefan Anián Jedlík na odporúčanie spoločnosti Siemens cenu „Pokrok“. Mimochodom, to bolo vynálezcovi 73 rokov, zomrel potom ešte o 22 rokov neskôr. Medzi otca elektromotora sa však radí aj Brit William Sturgeon, Američan Thomas Davenport a ďalší a ďalší, vrátane odborníkov zo spoločnosti Siemens, ktorí ho rozvíjali až do dnešnej podoby.
Čoskoro po vynáleze elektromotora ho začali technici využívať na pohon dopravných prostriedkov. V roku 1835 ho inžinier Sibrandus Stratingh z holandského Groningenu ao rok neskôr Giuseppe Domenico Botto v talianskom Turíne použili na pohon cestného vozidla, teda elektromobilu. Už spomínaný Moritz Jacobi vyrobil v roku 1838 väčší elektromotor, ktorým potom poháňal motorový čln na petrohradskej rieke Neve. Čln bol dlhý 8 ma uviezol podľa niektorých prameňov dvanásť, podľa iných aj štrnásť pasažierov. Ako na ceste, tak na vode sa však už vtedy ukázal problém, ktorý si dopravné prostriedky poháňané elektromotormi stále nesú so sebou: zdroj elektriny, teda batérie, bol ťažký, nevydržal dlho a prúd z neho bol drahý. Aj keď teda vozidlo poháňané elektrinou prvýkrát vyšlo na cesty o polstoročie skôr, než sa rozbehol prvý automobil so spaľovacím motorom, k praktickému využitiu mu to nepomohlo. Elektromobily sa potom vyvíjali paralelne s automobilmi poháňanými spaľovacími motormi. V Spojených štátoch ešte na začiatku 20. storočia jazdilo viac elektromobilov ako vozidiel so spaľovacím motorom. Potom sa situácia obrátila, spaľovací motor vďaka ľahko doplniteľnej palivovej nádrži triumfoval a elektromobil sa naopak stal skôr kuriozitou. Opätovná zmena sa začína prejavovať zase až v posledných rokoch, keď elektromobily naberajú nový dych. Sčasti k tomu prispieva množstvo technických vylepšení. Avšak veľký podiel na zmene má samozrejme legislatívna podpora, ktorá všade vo vyspelom svete tlačí na zníženie emisií oxidu uhličitého zo spaľovania fosílnych palív.
„V Spojených štátoch ešte na začiatku 20. storočia jazdilo viac elektromobilov ako vozidiel so spaľovacím motorom.“
Elektromotory však nezostali iba na zemi, dokážu vzlietnuť aj do oblakov a poháňať lietadlá. S určitým zjednodušením by sa dalo povedať, že dopravné letectvo zažilo len zopár hlavných revolúcií. Prvá sa začala zvoľna chystať po tom, čo bratia Wrightovci v americkej Severnej Karolíne preukázali v roku 1903, že lietadlo ťažšie ako vzduch a poháňané benzínovým motorom sa môže vznášať vo vzduchu – hoci pri prvých rokoch sa v ňom udržalo len desiatky sekúnd. Avšak vývoj pokračoval. Prevádzka prvej regulárnej leteckej linky pre bežných cestujúcich bola zahájená v auguste 1919 medzi Londýnom a Parížom. Cestujúci sedeli v otvorených kabínach, dostávali teplé oblečenie. Cesta trvala tri hodiny, a občas sa stalo, že stroj musel kvôli opravám alebo doplňovaniu paliva pristáť v poliach. Letenka na toto dobrodružstvo spočiatku stála 42 libier, čo vtedy zodpovedalo zárobku bežného zamestnanca asi za pol roka... Za druhú revolúciu v našom cestovaní lietadlami sa dá považovať zavedenie tryskových motorov do lietadiel pre pasažierov. Ani to nebolo hneď po vynáleze. Prvým prúdovým lietadlom na svete bolo nemecké Heinkel He 178. Prvýkrát vzlietol 27. augusta 1939, bol zamýšľaný ako vojenská stíhačka, ale predstaviteľov letectva vtedy nezaujal. Pasažieri začali nastupovať do prúdových lietadiel až v polovici minulého storočia. Prvenstvo získal britský štvormotorový de Havilland DH 106 Comet nasadený na štandardné letecké linky v roku 1952. A teraz sme možno pri zrode tretej leteckej revolúcie: vzniku lietadiel poháňaných elektrinou. A prispela k nemu aj spoločnosť Siemens. Tak ako silnejú požiadavky na zníženie emisií skleníkových plynov z dopravných prostriedkov na Zem, rastú tlaky aj na obmedzenie emisií z lietadiel. Možnou cestou by mohli byť lietadlá na elektrický pohon. Nedá sa od nich čakať, že nahradia tryskové diaľkové lietadlá, šancu majú z dnešného pohľadu zatiaľ skôr na regionálnych tratiach. Súčasným základným variantom elektrického lietadla sú stroje poháňané vrtuľami. Tie sú napojené na elektromotory, ktoré môžu využívať energiu uloženú v batériách alebo ju brať zo slnečných panelov. Čisto slnečnú energiu využívali lietadlá Solar Impulse, ktoré konštruoval rovnomenný švajčiarsky projekt. Stroj poháňaný štyrmi elektromotormi dokončil v roku 2016 oblet zemegule. Elektrinu z fotovoltaických panelov na krídlach stroj cez deň využíval na let a jej prebytok ukladal do štyroch lítiumiontových batérií pre pohon v noci. Lietadlo unieslo len jedného človeka pri dennej cestovnej rýchlosti 90 km/h a nočné kvôli nižšej spotrebe energie len asi 45 km/h. Už to ukazuje, že do podoby dopravného lietadla je ešte veľmi ďaleko. Projekt Solar Impulse sa tiež teraz viac sústredí na slnkom poháňané bezpilotné drony, ktoré by sa dlhé týždne držali vo vzduchu, sprostredkovávali pripojenie k internetu nad odľahlými oblasťami, sledovali meteorologické dáta alebo kontrolovali dopravnú situáciu na cestách. Trochu väčšia sci-fi predstavuje koncept, ktorý na sklonku roku 2018 predstavil tím z Massachusettskej techniky (MIT) vo vedeckom časopise Nature. Popísali v ňom svoj lietajúci stroj, ktorý zatiaľ lieta len v športovej hale. Má rozpätie krídiel 5 m, ale vďaka ľahučkým materiálom váži len 2,5 kg. Nikto v ňom nelieta, je riadený diaľkovo. Elektrické lietadlo má elektródy, ktoré vytvárajú nabité častice a vysielajú ich smerom k zadnej časti lietadla. Zrážkami s molekulami vzduchu vzniká t
Koncept, na ktorom sa podieľala spoločnosť Siemens, je oproti tomu oveľa realistickejší. Ide v ňom o vrtuľové lietadlo poháňané špeciálne konštruovaným ľahkým elektrickým motorom, ktorý môže energiu brať nielen z batérií, ale aj z palivových článkov. V nich sa ľahký vodík z nádrže a kyslík odoberaný priamo zo vzduchu premieňajú rovno na elektrinu a elektrina potom poháňa motor. Pri vývoji elektrických lietadiel Siemens spolupracoval aj s ďalšími priemyselnými partnermi, napríklad Airbusom. „Keď sme začínali, celý svet si myslel, že elektrický pohon pre lietadlá je nezmysel. Aj my, rovnako ako ľudia z Airbusu, sme si to mysleli. Ale čoskoro sa ukázalo, že to naozaj môže fungovať,“ opisuje Frank Anton, jeden zo šéfov vývoja nových lietadiel v Siemense. Laika možno pri prototype dvojmiestneho elektrického lietadla najviac zaujalo, že pri lete vydávalo len minimálny hluk. Aj piloti sa pochvaľovali, že v kabíne sa môžu rozprávať bez slúchadiel. Bohužiaľ, aj v tomto prípade bol pokrok zaplatený ľudskými životmi: v máji 2018 havarovalo toto lietadlo neďaleko maďarského mesta Pécs (po slovensky nazývanom Pětikostelí) a dvojčlenná posádka zahynula. Žiadne technické problémy pohonu však neboli zistené. Nasledujúceho roku Siemens svoj útvar eAircraft, vyvíjajúci pohony pre elektrické lietadlá, predal spoločnosti Rolls-Royce. Siemens však zostáva zapojený do elektrifikácie leteckej prevádzky svojimi digitálnymi riešeniami.
Elektromotory pre rozmanité využitie vyrába Siemens aj v severomoravskom Frenštáte pod Radhoštěm, v Mohelnici na Olomoucku či v Drásove pri Brne.
2 000 000
Elektromotory Siemens vyrobené v Česku sú určené aj do najnáročnejších prostredí, kde musia vydržať teploty od -50 do +85 °C. Poháňajú teda napríklad lanovky vysoko v horách alebo pracujú v oblastiach s prímorskou klímou, kde ich navyše pozinkovanie po dlhú dobu ochráni pred koróziou spôsobenou morskou soľou.
4 – 8
Predovšetkým pri rekonštrukciách diaľnic a ciest sa využívajú drviče kameňa a betónu. Starý vybagrovaný betón a kamenivo sa nasypú do drviča a ten ich rozdrví na drobné kusy podobné štrku, ktoré sa znovu využijú pri stavbe. V každom drviči nájdeme podľa jeho veľkosti štyri až osem elektromotorov.
50 m
Iné elektromotory mieria na more. Poháňajú tam stavebné plošiny na výstavbu veterných elektrární, prípadne na voľnom mori dvíhajú plošiny na ťažbu ropy a zemného plynu z morského dna až do výšky 50 m.
od -50 do +85 °C
Elektromotory nájdete napríklad v tuneli Blanka v Prahe. Poháňajú tu ventilátory odvádzajúce exhalácie, ktoré vypúšťajú priemerne dva milióny áut, ktoré tu každý mesiac prejdú.
Dojčenie je neoddeliteľnou súčasťou prvých mesiacov po narodení dieťaťa a jeho pozitívne účinky na zdravie našich ratolestí sú nespochybniteľné. Mnoho matiek však čelí jednej veľkej neznámej – vypije ich dieťa počas kŕmenia skutočne dosť mlieka?
Slony sú jedny z najväčších zvierat na svete a pozná ich takmer každý. Menej známa je však informácia, že slony trpia nezvyčajne nízkou mierou výskytu rakoviny a to aj napriek tomu, že vyšší ľudia či väčšie zvieratá týmto ochorením zvyčajne trpia častejšie.
Prečo by úspešná firma a jej manažéri mali prepnúť svoje zmýšľanie z “riadenia” tímu na jeho “vedenie”?
V súvislosti s pojmom laser si väčšinou predstavíme skôr ohromný objem energie sústredený do malého bodu, ktorý dokáže taviť či rezať prakticky čokoľvek.
