Cukrovkou na Slovensku trpí viac než 350-tisíc ľudí. Najviac z nich, vyše 90 %, má podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií cukrovku typu 2.
Nedávna štúdia však priniesla prekvapivé zistenie, píše New Atlas. Pacienti s cukrovkou 1. typu (T1D) majú, v porovnaní s diabetikmi 2. typu (T2D), nižšie riziko srdcovo-cievnych udalostí ako sú infarkt alebo mŕtvica. Táto informácia môže otvárať dvere k lepšie cieleným terapiám.
Diabetes 1. typu vzniká nedostatkom inzulínu v tele, zatiaľ čo pri 2. type je príčinou inzulínová rezistencia. Obe formy by na základe doteraz známych teórií mali zvyšovať riziko aterosklerózy, teda tvorby usadenín v cievach, ktoré môžu viesť k srdcovo-cievnym ochoreniam. Aj preto sa doterajšia liečba T1D často odvodzuje od výskumov zameraných na T2D, čo však nová štúdia spochybňuje.
Výskumníci sledovali takmer 6 000 pacientov s T1D a 156-tisíc pacientov s T2D vo veku 46 až 75 rokov. Z celkovo 11 096 zaznamenaných srdcovo-cievnych udalostí sa u pacientov s T1D riziko ukázalo byť o 37 % nižšie. Nižšie riziko bolo potvrdené naprieč vekovými skupinami aj pohlaviami.
Pacienti s T1D mali menej prípadov infarktu, mozgovej príhody či ischémie dolných končatín. Výskumníci však nezaznamenali rozdiely v miere koronárnych bypassov medzi oboma skupinami.
„Naše zistenia ukazujú, že riziko kardiovaskulárnych komplikácií pri T1D je nižšie, než sme predpokladali. Je však nevyhnutné venovať väčšiu pozornosť špecifickým potrebám pacientov s T1D,“ uviedol vedúci výskumu Dr. Andrew Goldsweig.
Vedci z Weill Cornell Medicine navyše teraz vyvíjajú revolučný prístup k liečbe cukrovky 1. typu. Transplantáciou buniek produkujúcich inzulín spolu s geneticky upravenými bunkami, ktoré vytvárajú krvné cievy (R-VECs), dokázali u myší zvrátiť toto ochorenie na viac ako 20 týždňov.
Nový postup umožňuje bezpečnú a menej invazívnu transplantáciu langerhansových ostrovčekov (jediné tkanivo v tele produkujúce inzulín) pod kožu. Upravené bunky vytvárajú okolo ostrovčekov hustú sieť ciev, ktoré zabezpečujú ich prežitie a funkciu. Myši po tejto transplantácii dokázali vyprodukovať ľudský inzulín a udržiavať normálnu hladinu glukózy.
Obr: Wikipedia / Polarlys
Tento objav by mohol pripraviť cestu k bezpečnejšej a dlhodobej liečbe cukrovky. Na overenie bezpečnosti a účinnosti budú potrebné aj ďalšie testy, no vedci veria, že táto metóda by mohla byť pacientom dostupná už v najbližších rokoch.
Čo však s oveľa rozšírenejšou cukrovkou typu 2? Vedci z University of Gothenburg vo Švédsku zistili, že jeden z antioxidantov v brokolicových výhonkoch (sulforafan) môže výrazne zlepšiť hladinu cukru v krvi u ľudí s prediabetom. Práve tento stav je často predzvesťou cukrovky typu 2.
Prediabetes je charakterizovaný vyššími hladinami cukru v krvi, ktoré ale ešte nedosahujú hodnoty, ktoré by boli diagnostikované ako cukrovka. Momentálne sa liečba sústreďuje na zmeny životného štýlu – zdravé stravovanie, pohyb a zníženie hmotnosti. Nový výskum ale naznačuje, že by mohol existovať aj ďalší spôsob, ako znížiť hladinu cukru v krvi.
V štúdii trvajúcej 12 týždňov sa 89 účastníkov podrobilo liečbe extraktom z brokolicových výhonkov. Výsledky ukázali, že skupina užívajúca brokolicové výhonky dosiahla priemerné zníženie hladiny cukru o 0,2 mmol/L, pričom najväčší efekt (0,4 mmol/L) bol zaznamenaný u mierne obéznych účastníkov s nízkou inzulínovou rezistenciou.
Zaujímavé je, že práve títo respondenti mali odlišné zloženie črevného mikrobiómu, ktoré podľa vedcov zohráva kľúčovú úlohu. Aj keď bola štúdia krátkodobá a sprevádzaná vedľajšími účinkami, výsledky ukazujú, že personalizované prístupy k liečbe prediabetu môžu priniesť zásadné zmeny.
Fanúšikovia Formuly 1 sa už určite stretli výrokom, že monoposty by teoreticky boli schopné jazdiť aj dolu nohami, napríklad po strope tunela. Umožňovali by to obrovské krídla, ktoré od určitej rýchlosti dokážu vygenerovať viac aerodynamického prítlaku, než je hmotnosť vozidla.
Klimatické zmeny sa stávajú čoraz naliehavejšou globálnou témou a firmy po celom celom svete musia ciele udržateľnosti implementovať do svojich obchodných stratégií.
Predstavovať si prínos AI v pracovnom prostredí len na úrovni ChatGPT či iných nástrojov generatívnej umelej inteligencie, ktoré nám dokážu sumarizovať prezentácie či pomáhať s tvorbou textov, by bolo veľkou chybou.
Nádej pre slovenských pacientov prináša digitálny PET/CT skener Biograph Vision, ktorý patrí k absolútnej špičke v diagnostike práve onkologických ochorení a predstavuje významný pokrok v medicínskej zobrazovacej technológii.