Lipa je strom, ktorý raste na našej planéte už milióny rokov a mimoriadne rozšírený je aj na Slovensku.
Najnovší rozbor ich štruktúry však odhalil doposiaľ neznámy druh dreva. Práve ten by mohol vysvetľovať, prečo práve lipy tak dobre viažu oxid uhličitý, píše New Atlas. Mohol by nám tiež pomôcť v našej snahe robiť presne to isté v rámci ochrany klímy.
Je jasné, že stromy dokážu veľmi dobre znižovať objem oxidu uhličitého v atmosfére a znižovať tak účinky skleníkových plynov. Jeden dospelý strom dokáže zo vzduchu za rok absorbovať 21 kilogramov CO2. Stromy na ploche pol hektára tak absorbujú také množstvo CO2, ktoré vyprodukuje jedno auto za 42 000 km jazdy – jedna priemerná rodina za dva až tri roky.
Výskumníci nedávno odobrali vzorky z 33 rôznych druhov stromov, ktoré zmrazili pomocou dusíka a pozorovali ich pod nízkoteplotným elektrónovým mikroskopom. Keď sa dostali k vzorke lipy a skúmali jej sekundárnu bunkovú stenu, zostali ohromení. Narazili totiž na nový typ dreva, ktorý doteraz nepoznali.
zdroj: Wikipedia - Octopus
“Hlavnými stavebnými prvkami dreva sú sekundárne bunkové steny a práve architektúra týchto stien mu dodáva hustotu a pevnosť. Sekundárne bunkové steny sú tiež najväčším úložiskom uhlíka, čo ešte viac zvyšuje dôležitosť pochopenia ich diverzity pre ďalší rozvoj našich programov zachytávania uhlíka s cieľom zmierniť klimatické zmeny,” povedal Jan Łyczakowski, autor štúdie.
Jedinečná štruktúra lipy je podľa všetkého tiež zodpovedná za jej rýchly rast. Mohla sa vyvinúť napríklad ako reakcia na rýchlo klesajúci obsah uhlíka v atmosfére pred 30 až 50 miliónmi rokov.
V tých časoch bolo pre fotosyntézu k dispozícii menej oxidu uhličitého. Stromy sa na to adaptovali a vytvorili jedinečné bunkové štruktúry, aby zadržali čo najviac CO2.
zdroj: flickr - pwiwε
Umelá inteligencia dnes mení spôsob, akým pracujeme, komunikujeme a žijeme. Zďaleka nejde len o generatívnu AI v podobe ChatGPT či nástroj na generovanie obrázkov z prostého textu.
Vlaky patria k tým najbezpečnejším dopravným prostriedkom a denne nimi na Slovensku cestuje viac než 150-tisíc ľudí. O to, aby boli bezpečné, sa starajú aj najmodernejšie technológie, napríklad v podobe tzv. vlakových zabezpečovačov.
Na Slovensku pribúdajú elektromobily oveľa pomalšie ako v západnej či severnej Európe. Experti však tvrdia, že vzhľadom na počet elektrických vozidiel, ktoré dnes jazdia po našich cestách, je počet nabíjacích stojanov dostatočný. Nájdeme ich prakticky v každom väčšom nákupnom centre alebo v rámci niektorých klasických čerpacích staníc či odpočívadiel.
Energetická spotreba budov dnes predstavuje jeden z najväčších environmentálnych a ekonomických problémov. Podľa dostupných údajov sú práve budovy zodpovedné až za 30 % celkovej globálnej spotreby energie, pričom ich podiel na spotrebe elektriny dosahuje dokonca viac ako 55 %.