Fasting je čoraz populárnejšia metóda zdravého stravovania obľúbená aj v našich končinách. Ide vlastne o prerušovaný pôst, kedy sa všetko jedlo počas dňa odporúča zjesť napríklad v priebehu 8 hodín.
Zvyšných 16 hodín potom tvorí obdobie pôstu, kedy osoba prijíma len vodu, prípadne čiernu kávu. Ak posledné jedlo zjete o 18.00 hod., ďalšie jedlo si môžete dať až o 10.00 hod. nasledujúceho dňa.
Pozitívny vplyv fastingu
Fasting si medzi odborníkmi vybudoval dobrú povesť najmä ako účinný spôsob chudnutia či nástroj na stabilizáciu hladinu cukru v krvi, čo môže byť prospešné pre ľudí s rizikom cukrovky typu 2.
Jedna štúdia z tohto roku dokonca ukázala, že pôst po dobu 24 hodín dvakrát týždenne zvyšuje prirodzenú schopnosť buniek bojovať proti rakovine. Ďalšia odhalila, že rovnaký stravovací režim tiež poskytuje ochranu proti zápalu pečene.
Nová štúdia z MIT teraz odhalila presný mechanizmus, ktorým fasting vplýva na regeneráciu kmeňových buniek čriev. Ukázala však aj nevýhodu, ktorú je potrebné pri tomto type stravovania určite zvážiť.
Štúdia odhalila zaujímavý výsledok
Štúdia bola robená na myšiach rozdelených do troch skupín. Jedna hladovala 24 hodín, druhá po 24-hodinovom hladovaní zas 24 hodín jedla to, čo si zmyslela a treťou bola kontrolná skupina, ktorá nebola nijako obmedzovaná a mohla jesť normálne. Autori štúdie zistili, že najvyššia miera regenerácie kmeňových buniek čriev nastala na konci 24-hodinového obdobia opätovného kŕmenia, teda v prípade prvej sledovanej skupiny.
Má to však jeden háčik. Zistilo sa totiž, že dlhodobé obdobie regenerácie zapríčinilo to, že kmeňové bunky čriev boli náchylnejšie na vznik rakoviny.
To si trochu odporuje s tvrdením vyššie, že fasting zvyšuje schopnosť proti nej bojovať.
Človek vs. myš?
Kmeňové bunky čriev sú vo všeobecnosti náchylnejšie na rakovinové mutácie kvôli ich intenzívnejšej rýchlosti delenia, no výskumníci sa domnievajú, že tieto zistenia môžu byť dôvodom na obavy. Dôležité je však poznamenať, že zistenia pozorované na hlodavcoch ešte nemusia platiť aj pre ľudí.
Štúdia sa robila na myšiach s veľmi dobre definovanými rakovinovými mutáciami, no v prípade ľudí to bude komplexnejší stav.