Svet sa čoraz viac snaží prejsť na obnoviteľné a zelené zdroje energie. V hľadáčiku sú najmä vodné a veterné elektrárne či solárne panely. Skutočnú revolúciu však môže priniesť ambiciózny projekt Quaise.
Ten kombinuje technológiu jadrovej fúzie s inovatívnymi metódami vŕtania, ktoré má sprístupniť energiu zo samotného jadra Zeme. To je prakticky neobmedzeným čistým zdrojom.
Každý vie, že zemské jadro je poriadne horúce, no uvedomiť si jeho skutočný potenciál je pomerne ťažké. Len 0,1 percenta tohoto podzemného tepla by v skutočnosti pokrylo celosvetové potreby na viac než 20 miliónov rokov, píše New Atlas.
Doterajšie pokusy s podzemným vŕtaním však narážali na technologické limity a najhlbší vrt na polostrove Kola v Rusku má hĺbku “iba” 12,3 kilometra. Hĺbenie pritom prebiehalo už v 80-tych rokoch minulého storočia a najväčšími prekážkami boli nielen vysoký tlak, ale aj šialene vysoké teploty.
Tradičné mechanické vrtáky skrátka nedokážu prežiť podmienky v hĺbkach, kde by bolo teplo pre na efektívne využitie geotermálnej energie dostatočné.
Problém by mohli vyriešiť gyrotóny
Kľúčom k prekonaniu týchto prekážok môže byť takzvaný gyrotón – zariadenie vyvinuté najmä pre účely jadrovej fúzie. Gyrotón generuje elektromagnetické vlny v rozsahu milimetrových vĺn, ktoré dokážu vytvárať extrémne vysoké teploty a horniny prerážať efektívnejšie ako tradičné metódy vŕtania.
Dôležitým prínosom tejto technológie je to, že gyrotón horninu doslova taví, čím na stenách vrtu vytvára sklovitú ochrannú vrstvu, ktorou nepreniknú kvapaliny ani plyny. Podzemná voda totiž často komplikovala razenie predchádzajúcich vrtov.
Plánujú vyhĺbiť 20-kilometrový vrt
Aktuálne sa témou vŕtania do hĺbky zaoberá aj spoločnosť Quaise, ktorá bola založená v roku 2018. Snaží sa skombinovať tradičnú metódu vrtov s gyrotónovou technológiou a jej plánom je dostať sa do 20 kilometrov. V takejto hĺbke sa teploty prostredia pohybujú na úrovni až 500 stupňov Celzia a voda dosahuje takzvaný superkritický stav, kedy má zároveň vlastnosti kvapalinu aj plynu a oveľa vyššiu reaktivitu. Z každej kvapky “vodnej pary” je v tomto stave možné získať až 10-násobne viac energie.
Spoločnosť svoje zariadenia momentálne testuje v Texase a prvý takto hlboký komerčný vrt by mal byť dokončený v roku 2028. Projekt má využívať existujúcu infraštruktúru, napríklad staršie uhoľné elektrárne, ktoré už majú kapacitu na premenu pary na elektrickú energiu. Elektrárne sú navyše pripojené elektrickej sieti a disponujú školenou pracovnou silou.
Namiesto spaľovania uhlia by však mohli využívať nevyčerpateľné teplo zo zemskej kôry.
Ak sa technológia osvedčí, mohla by radikálne zmeniť globálnu energetiku. Na rozdiel od solárnych či veterných elektrární navyše hlboké vŕtanie zaberá len minimum povrchovej plochy a má potenciál zmeniť geopolitické vzťahy – každá krajina na svete by totiž mohla mať prakticky neobmedzený prístup k vlastným zdrojom energie.
Technológie dnes menia nielen priemysel či dopravu, ale čoraz výraznejšie zasahujú aj do sveta kultúry. Najnovším príkladom je spolupráca spoločnosti Siemens a Bavarian State Opera, ktoré sa rozhodli digitalizovať akustiku bavorského Národného divadla v Mníchove.
Automobilový priemysel prechádza veľkou technologickou zmenou. BMW dnes dokáže simulovať správanie áut vo virtuálnom prostredí oveľa rýchlejšie než v minulosti a výraznú úlohu v tom zohrávajú grafické procesory GPU. Tie boli kedysi určené najmä pre videohry, no dnes zrýchľujú vývoj áut, výrobných liniek aj umelej inteligencie.
Šoférovanie v noci môže byť nebezpečné. Platí to najmä na cestách, kde je málo alebo vôbec žiadne pouličné osvetlenie. Napríklad vo vidieckych oblastiach a na horských cestách majú vodiči často problém jasne vidieť zákruty, okraje ciest a výstražné značky. Austrália preto začala testovať svietiace cestné značenie, ktoré by mohlo výrazne zvýšiť bezpečnosť nočnej premávky.
Súťaž Siemens Young Generation Award 2026 opäť ukázala reálny pohľad do budúcnosti priemyslu. Stredoškoláci z celého Slovenska tu totiž prezentujú projekty, ktoré majú potenciál fungovať v praxi už dnes.