Vedci nedávno publikovali rozsiahlu štúdiu, ktorá zhromaždila údaje viac ako 1,2 milióna detí narodených v Dánsku v súvislosti s ich očkovaním, uvádza New Atlas.
Jej záverom je, že vakcíny obsahujúce hliník nemajú žiadnu súvislosť s rozvojom až 50 chronických ochorení vrátane autizmu, ADHD, astmy či cukrovky.
Tento výskum priniesol silný argument v prospech očkovania a mal by pomôcť zmierniť obavy, ktoré v posledných rokoch medzi rodičmi narastajú aj vďaka konšpiračným a dezinformačným médiám.
Očkovanie je obrovský krok pre zdravie ľudstva
Aj keby sme nepočítali s výsledkami tejto najnovšej štúdie, očkovanie stále predstavuje jeden z najväčších zdravotníckych úspechov moderného sveta. Vďaka vakcinácii sa totiž podarilo výrazne znížiť výskyt vážnych infekčných chorôb a významne predĺžiť priemernú dĺžku ľudského života.
Aj napriek tomu sa čoraz častejšie stretávame so skepticizmom. Rodičia sa obávajú vakcín na základe neoverených zdrojov na internete a sociálnych sieťach. Medzi najčastejší argument patrí práve domnienka, že hliník, ktorý sa v malom množstve používa vo vakcínach ako pomocná látka na podporu imunity, môže mať dlhodobé negatívne zdravotné dôsledky.
Ako prebiehala štúdia
Výskumníci z dánskeho Statens Serum Institute pod dohľadom dánskeho ministerstva zdravotníctva analyzovali údaje z národných registrácií, ktoré obsahujú informácie o zdraví a očkovaní detí narodených v období od roku 1997 po 2018. Štúdia zahŕňala informácie od celkovo 1 224 176 detí, ktoré splnili požadované kritériá.
To znamená, že žili v Dánsku aspoň do druhého roku života, nemali diagnózu už pred narodením a nemali vážne vrodené zdravotné problémy.
Výskumníci následne spočítali celkovú dávku hliníka, ktorú deti dostali z vakcín do dvoch rokov veku. Tá sa pohybovala v rozmedzí od 0 po 4,5 mg. Potom sledovali výskyt 50 rôznych chronických ochorení do veku 5 až 8 rokov.
V štúdii boli využité sofistikované štatistické metódy
Riziko vzniku jednotlivých ochorení, vo vzťahu k dávke hliníka, vyhodnocovali pomocou sofistikovaných štatistických metód. Zohľadňovali pri tom množstvo ďalších faktorov, ktoré by mohli výsledky ovplyvniť. Ide napríklad o pôrodnú hmotnosť, to, či matka fajčila alebo aj socioekonomický status rodiny.
Výsledok bol jednoznačný. Väčšie množstvo hliníka vo vakcínach nemá absolútne žiadny vplyv na zvýšené riziko vzniku spomínaných chronických ochorení. Pri neurovývojových poruchách a astme bol dokonca zaznamenaný mierne nižší výskyt pri vyšších dávkach hliníka. Táto informácia by si však vyžadovala ďalší výskum, aby mohla byť potvrdená.
“Naša štúdia je prvou svojho druhu a rozsahu, ktorá potvrdila silný bezpečnostný profil vakcín používajúcich hliník. Je mimoriadne dôležité tieto fakty komunikovať verejnosti predovšetkým dnes, keď sú vakcíny často terčom dezinformácií,” komentoval výsledky profesor Anders Hviid, vedúci epidemiologického oddelenia SSI a hlavný autor štúdie.
Štúdia sa síce uskutočnila v Dánsku, no jej výsledky budú relevantné aj pre iné krajiny s podobnými očkovacími programami. Napríklad USA, Veľkú Britániu, Austráliu a podobne. Formulácie vakcín a dávky hliníka sú v týchto krajinách veľmi blízke tým dánskym.
Výskumníci zároveň upozorňujú na určité limity štúdie – napríklad krátke sledovacie obdobie pri ochoreniach, ktoré sa prejavujú až v neskoršom veku alebo nízky počet prípadov pre niektoré zriedkavé poruchy.
Prečo je toto zistenie dôležité?
Žijeme v náročných časoch, kedy sa online priestorom šíri množstvo dezinformácií. Vakcíny sa stali predmetom politických a spoločenských diskusií, preto je dôležité odraziť sa od pevných vedeckých dôkazov.