Mali by sme zachrániť najstaršie satelity vo vesmíre?

Vanguard 1 je typický kus vesmírneho odpadu. Hliníková guľa s anténami, ktorú sovietsky vodca Nikita Chruščov prirovnal ku grapefruitu. 

Spojené štáty ho vypustili v marci 1958 a satelit vysielal rádiové signály až do mája 1964. Odvtedy je nefunkčný a je najstarším človekom vytvoreným objektom na obežnej dráhe.

Pre historika kozmonautiky Matta Billea je však tento satelit jedným z najvzácnejších objektov raného obdobia kozmického veku, ktorý by si zaslúžil miesto v Smithsonovom inštitúte, najväčšom výskumnom komplexe vo Washingtone.

Vedci by z neho mohli získať množstvo poznatkov o dlhodobom pôsobení vesmírneho prostredia. Bille spolu s niekoľkými rovnako zmýšľajúcimi inžiniermi a historikmi tento názor prezentoval na nedávnej konferencii Amerického inštitútu pre letectvo a astronautiku. 

Predstavili tam podrobné plány hypotetickej misie, ktorá by mala za cieľ stiahnuť Vanguard 1 z obežnej dráhy a dopraviť ho späť na Zem. Hoci by takáto misia bola drahá a technicky náročná, tvrdili, že je uskutočniteľná.

Vesmír sa čoraz viac zapĺňa satelitmi

Táto myšlienka vzbudila pozornosť, najmä preto, lebo spochybňuje preferenciu zachovania objektov priamo na mieste, ktorá sa čoraz viac presadzuje v oblasti ochrany dedičstva vrátane rozvíjajúcej sa disciplíny vesmírnej archeológie. 

 „Staré satelity by mali zostať tam, kde sú,“  hovorí Alice Gormanová, členka leteckého výboru Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS). Podľa nej sú na obežnej dráhe bezpečnejšie. Nepatria žiadnemu štátu a dajú sa skúmať pomocou fotografovania a iných metód diaľkového prieskumu.

Okolo Zeme však obieha viac než 14 000 satelitov, nehovoriac o množstve trosiek. Bille a jeho spoluautori svoj technický článok koncipujú ako myšlienkový experiment, ktorý sa však má šancu uskutočniť.